Navždy sama?
Nenápadná, skoro neviditeľná a pri tom nepostrádatelná. Jedna z najdôležitejších v čarodejníckom svete, už len samotný post vzbudzuje autoritu. K tomu, pôsobiaca milo a ústretovo. Medzi čarodejníkmi obľúbená, čo potvrdzuje aj anketa za posledný rok, o Najobľúbenejšieho MM pracovníka, ktorú vyhrala. O kom toľko rozprávam? Asi vás už ani neprekvapí, keď vám prezradím, že dnešný rozhovor bude so stále dobre vyzerajúcou Morwen Rian Doriath...
- Dobrý deň, ako sa dnes máte, čo ste dnes
robili? Prekvapilo Vás niečo?
Ďakujem za opýtanie, mám sa dobre. Dnes vlastne
ani nič podstatné len zastupovanie za archontku oddelenia špeciálnych
schopností, ktorá je momentálne na dovolenke. A čo ma dnes prekvapilo?
Musím povedať, že asi tento rozhovor.
Prečo
a čím Vás prekvapil tento rozhovor?
Asi tým, že nie som zvyknutá na toľko pozornosti.
- Tu na Delarine pôsobíte krátko. Zastávate
hádam najdôležitejšiu úlohu – ste ministerkou mágie. Ako ste sa sem, medzi
nás dostali?
Získanie tohto postu bolo skôr náhodné ako
úmyselné. Nakoľko sa s riaditeľkou Delarinu poznám už dlhé roky, prišla
som ju tak ako som vždy zvykla, navštíviť a ona mi ponúkla zamestnanie.
Osobne som chcela skôr pôsobiť ako psychologička, avšak keďže práve v tom
čase zomrel minister mágie a tento post mi ponúkla, nemohla som odolať.
Pôsobiť však v ňom budem len dočasne, potom by som si rada otvorila
obchodík s amuletmi v Alesiare.
- Kde ste Vy študovali? A akými
povolaniami ste prešli, až ste sa dostali k tomuto miestu?
Ako väčšina ľudí pôsobiacich na Delarine vo vyššej
funkcii, som aj ja študovala na Rokforte. Vlastne tam som sa zoznámila aj
s Anaelie a ešte pár čarodejníkmi z tejto školy. Musím povedať,
že moje minulé zamestnania neboli veľmi pestré a celý život po ukončení
štúdia som zväčša pôsobila ako psychologička a poradkyňa.
- Byť ministerkou mágie je pre Vás dôležité? Čo
je pre Vás pri tejto práci najnáročnejšie?
Možno to vyznie zvláštne, pretože snom veľkého
množstva čarodejníkov je zastávať túto funkciu, ale ja seba skôr vidím
v niečom menej náročnom, čiže nie, tento post nie je pre mňa až tak
zásadne dôležitý. A najnáročnejšie? To bude asi ten čas potrebný na
kontrolu chodu všetkých oddelení Ale práca sama o sebe až taká náročná nie
je.
- Určite sme si všetci všimli, že ste málokedy
dostihnuteľná... Je to preto, že veľa cestujete kvôli povinnostiam alebo...?
Áno, to som si dokonca všimla aj ja sama :-) Ale
myslím si, že moje odchody sú skôr spôsobené mojou povahou. Nedokážem sedieť
v kancelárii a dívať sa na štyri steny. Vždy musím niečo robiť
a niekam ísť... Asi aj preto som rada, že túto funkciu budem vykonávať len
do konca augusta. Potom by som sa začala rada venovať už hore spomínaným
amuletom.
- Pôsobíte ako celkom autoritatívny človek. Či
už v správaní ku svojim zamestnancom alebo hoci Vašou vizážou. Aká
ste za zatvorenými dverami, kde môžete byť sama sebou?
Asi rovnaká. Nemá to však kto posúdiť, pretože
neobľubujem práve spoločnosť.
Prečo
neobľubujete spoločnosť?
Neviem, možno je to z veľkej časti dané mojou
rasou. Viete, vlkolaci sa málokedy zoskupujú.
- Akú vlastnosť si na sebe najviac vážite?
Asi úprimnosť a cieľavedomosť. K tomu
snáď ani nie je čo dodať.
- Ste lykantrop, ako animág sa premieňate na
kobru, nekromancia Vám tiež vôbec nie je cudzia... Nie je toho priveľa na
jednu osobu? Predsa len... Pôsobí to na mňa dosť zložito.
Táto otázka ma dosť pobavila a myslím, že
odpoveď na ňu je ľahká. Nie, nie je toho veľa a hlavne nie na môj vek. Ale...
Vlastne, keby ste mi nepripomenula tú premenu na kobru, hádam aj zabudnem... Pretože
mi je jednoduchšie využívať svoju vlčiu podobu.
- Aké potiaže Vám spôsobuje Vaša rasa? Určite
máte nejaký zážitok, na ktorý nezabudnete do konca života...
Myslím, že nijaký dojímavý príbeh vám neposkytnem,
pretože môj život je a vždy bol dosť fádny. Byť lykantropom pre mňa nikdy
nebolo problémom, pretože som vyrastala v čarodejníckom svete, kde sa
niečo takéto nepovažovalo za vadu.
- A čo Váš mŕtvy „sluha“? Prezradíte kto
ním je?
Nenazvala by som ju sluhom, skôr spoločníkom
a priateľkou. Jej meno je Alzira a pomáha mi v mojej záľube -
v zbieraní amuletov.
- Ako s ňou vychádzate? A prečo práve
táto osoba sa stala Vašim mŕtvym dôverníkom?
Viete, rada by som povedala, že vychádzame skvele,
ale s mŕtvymi sa niekedy vychádza ťažšie, než by jeden čakal. Úprimne
povedané, Alzira je výsledkom mojej mladíckej nerozvážnosti a experimentu
s mágiou. Lenže poslať ju preč, by som už nedokázala. Hlavne keď je tak
príjemná na pohľad. :-)
- A na záver si nemôžem odpustiť trochu
viac osobnú otázku... Ste úspešná, pekná, vzdelaná žena. Aké miesto vo
Vašom živote zastávajú muži? Keďže žiadneho po Vašom boku nebadať
a vek už nato aj celkom máte...
Asi je to odo mňa príliš odvážna otázka, ale určite to nejedného nášho
čitateľa bude zaujímať. :-)
Úprimne povedané... Muži v mojom živote
nehrajú a ani hrať nebudú nijakú úlohu a tak plánujem, že to aj
ostane.
Prečo?
Máte na to nejaký hlbší dôvod? Napríklad hlboké sklamanie z mladosti?
Aj tak sa to dá povedať. Ale viac to rozoberať
nechcem.
- Polož si otázku aj odpoveď sám...
Ako inak, aj tentoraz si náš
spovedajúci môže položiť otázku úplne sám, na ktorú nám vzápätí aj odpovie...
Dnes si kladie otázku samotná ministerka mágie.
Sama si položiť otázku, mi príde dosť zvláštne a neviem, čo by mohlo čitateľov zaujímať... Preto sa asi opýtam na svoju rodinu a na to, či nejakú mám. Odpoveď je: Nie. Sama som na Delarin prišla a sama na ňom aj ostanem. Aj keď nespomenúť mne veľmi blízku priateľku Damenique by som si neodpustila.