Jdi na obsah Jdi na menu
 



Poradňa
by Eli





Ahoj Poradňa!
Mám taký problém. Som tu na Delarine úplne nová. Veľmi sa chcem s niekým zoznámiť, ale môj problém spočíva v tom, že keď vojdem napríklad do siene a všetkých pozdravím, tak nik si ma nevšíma a každý sa baví už len so svojimi starými známymi… Čo mám prosím ťa v takomto prípade robiť? (Nová študentka)

Ahoj nová študentka,
problém, ako si ho popísala, má určite každý, keď príde niekam do nového kolektívu. Je prirodzené, že starí kamaráti sa už majú o čom rozprávať, lebo majú už čo – to za sebou a určite už spolu prežili kdejaké zážitky a pod.. Potom sa môže veľmi ľahko stať, že niekto nový sa cíti ako vydedenec a má pocit, že si ho nik nevšíma. Chcem Ťa ubezpečiť, že Tvoji noví spolužiaci určite o Tebe vedia a chce to len čas, aby ste sa spoznali bližšie. Možno by som Ti mohla navrhnúť, aby keď prídeš do siene, aby si síce pozdravila všetkých prítomných, lebo to je akási slušnosť, ale potom, môžeš osloviť aj niekoho samostatne. A myslím si, Obrazekže keď oslovíš konkrétnu osobu, tak sa skôr s Tebou pustí do reči a najbližšie, keď sa stretnete, už sa budete bližšie poznať. Ďalší môj tip je, aby si sa skôr orientovala v prvé dni na prvákov. Oni sú tu predsa len v rovnakej situácii ako ty a tiež sú tu noví, čiže určite budú radi, ak sa im ktosi prihovorí. :-) Prajem Ti veľa príjemných zážitkov v škole a aby si sa tu čoskoro cítila ako doma.
(Eli)




Ahoj Poradňa!
Delarin ešte tak veľmi dobre nepoznám, totiž som tu nová. Môj problém je v tom, že prístup na internet mávam len cez víkendy a potom nemám šancu stíhať porobiť všetky domáce úlohy... Poradíte mi prosím, ako mám vyriešiť túto situáciu? (prváčka)

Ahoj prváčka,
Tvoj problém skúsim najprv úplne jednoducho vyriešiť malým počítaním. Ako si sama napísala, prístup na internet máš len cez víkendy. Keď si vezmeme ten najmenší možný počet víkendov, dostaneme číslo 4. Každý víkend má dva dni a teda, domáce úlohy môžeš robiť približne osem dní v mesiaci. Na Delarine je pravidlo, že v jeden rok sa môžeš zapojiť do štúdia desiatich predmetov. Sú dva polroky, to je dvadsať úloh. Na jednu úlohu, ak chceš, aby bola naozaj kvalitná si vymedzme čas pol hodiny. (niekedy je to omnoho menej, napríklad aj 10 minút) A teraz poďme počítať. 20 úloh krát 30 minút, to je 10 hodín čistého času. A na úlohy máš 8 dní, čiže z toho vyplýva, že Ti postačí sa úlohám venovať hodinu a štvrť denne, čo mi nepríde až také nemožné, ako si si spočiatku ty sama vykreslila tento problém. A to sme počítali s tým, že urobíš maximálny počet úloh. Osobne si myslím, že ak budeš študovať o dva – tri predmety menej, nič sa nestane.
Ďalšou možnosťou by mohlo byť, ak by si mala prístup len na PC a nie na internet, že by si si učivá posťahovala do počítača, úlohy by si si tak mohla porobiť kedykoľvek by si mala čas a potom cez víkend by si ich už iba poslala profesorom.
Taktiež, ak by si štúdium na škole naozaj nestíhala, myslím si, že pani riaditeľka a aj ostatní profesori sú natoľko ústretoví, že sa dá s nimi dohodnúť. Napríklad jeden ročník študovať dva RPG roky. Hlavne nestresuj a uvidíš, keď prestaneš panikáriť, všetko sa Ti bude zdať omnoho jednoduchšie. Budem Ti držať palce, aby sa Ti Tvoj čas podaril zadeliť, čo najlepšie. :-)
(Eli)




Ahoj Poradňa!
Mám problém a neviem, čo s ním. Môj 18 ročný syn prestal chodiť do školy. Už minulý rok aj kvôli absenciám v škole prepadol. S manželom sme mu navrhli, že nech nechá školu a ide pracovať, ale on nám tvrdil, že školu chce dokončiť. Uverili sme mu. V ďalšom školskom roku, najskôr školu navštevoval, ale potom sa všetko opäť vrátilo do starých koľaji. Keďže má už 18 rokov, škola nás o tomto neinformovala a vysvedčenie nám priniesol falošné. Avšak ďalší deň prišiel domov papier zo školy o synovom vylúčení...
... So synom sa nedá priveľmi hovoriť, len nás za každým odbije a neustále klame. Manžel mu dal pod stromček mobilný telefón, ale ako ho vylúčili zo školy, manžel sa synovi vyhrážal, že ho viac živiť nebude a dal synovi ultimátum, že má začať pracovať. A tak syn tento telefón predal, aby získal peniaze. Tiež sa občas stane, že to syn preženie aj s alkoholom. Poraďte prosím, ďakujem. (Mirjam)


Obrazek

Milá Mirjam,
Možno Vám nasledujúce slová prídu tvrdé, neviem. Ale požiadali ste ma o názor, tak tu je...
Váš syn klame, bol záškolákom, sfalšoval vysvedčenie, nechce s Vami komunikovať, konzumuje alkohol... Manžel dal synovi ultimátum. Vy ste zo súčasnej situácie bezradná, smutná ... /?/
Všeobecne si myslím, že ako rodičia reagujete na aktuálne správanie syna bez toho, aby ste sa zamysleli nad tým, prečo sa správa tak, ako sa správa. Vonkajšie správanie je vždy odrazom vnútorného života človeka. Tento život sa formuje pod vplyvom skúseností. Jeho začiatok siaha do skorého detstva a na tvorbu skúseností majú podiel vždy rodičia. Domnievam sa, že Váš syn klamal už dávno pred svojim 18-tym rokom, môžeme predpokladať, že sa to naučil už ako malé dieťa. A dieťa klame vtedy, keď má strach povedať pravdu, keď mu lož prináša väčšie výhody ako pravda. Strachovým podnetom – spúšťačom klamstva môže byť napríklad kritika, zákazy, tresty akéhokoľvek druhu, iné... Skúste sa zamyslieť práve nad týmto... Aké dôvody ku klamstvu mal, čím by ste vy rodičia mohli podnecovať toto jeho nutkavé správanie. Skúste si premyslieť do akej miery vôbec poznáte svojho syna, či viete, čo má rád, čoho sa bojí, čo prežíva v krízach, čo už je pre neho krízou, aké má hodnoty, postoje, názory... Totiž... Keď človek porozumie inému človeku, vtedy sa začnú „rozpúšťať ľady“, pretože si možno uvedomí, že za každým dovtedy napr. zarmucujúcim a hnev vyvolávajúcim činom sa ukrýva bolesť. Som presvedčená, že každé dieťa, túži byť prijímané svojimi blízkymi, no vyhadzov z domu je jasným odmietaním syna, ktorý lieta z jedného problému do druhého. Prejavte záujem o jeho prežívanie a odložte trestanie, kritizovanie, vyhrážanie sa... Skúste sa s ním rozprávať ako s partnerom, začnite budovať dôveru, ktorá vo Vašom vzťahu zjavne absentuje. Prejavte synovi lásku, buďte mu oporou aj v krízach. Veď kde ju má momentálne nájsť, ak nie u Vás – rodičov?
(Eli)




Ahoj Poradňa!
Páči sa mi jeden chlapec. Myslím naozaj v reálnom svete. Podľa mňa je veľmi pekný a býva na Orave. Ja žijem v Martine, ale často na Oravu chodievam. Stále na neho musím myslieť, len neviem, ako mu mám povedať, že som do neho zaľúbená. (Anonym)


Milý anonym,
Je krásne byť zamilovaná, hoci na diaľku a bez toho, aby o tom ten druhý vedel. Z druhej strany, je to pre toho zamilovaného aj bolestivé, čo asi práve sama na sebe pociťuješ. Ale máš výhodu. Zistila si, kde je príčina toho, že sa cítiš nesvoja. Sama si ten problém šikovne pomenovala – nevieš, ako to máš tomu chlapcovi povedať. Polož si otázku, že prečo nevieš, ako mu to máš povedať? Je to preto, lebo nechceš? Asi nie... Je to preto, lebo sa hanbíš? Možno... Je to preto, lebo sa bojíš odmietnutia? Tiež môže byť, však? Alebo sa Ti môže vysmiať? Možno aj takéto obavy ťa trápia a teda zadržujú to, aby si sa mu priznala so svojimi pocitmi. Môžem ťa ubezpečiť, že ak to je chlapec v tvojom veku, tiež sa určite cíti neistý a určite tvoje vyznanie nebude pokladať za trápne.
Škoda, že nepíšeš, či sa s chlapcom poznáte len z videnia, alebo či ste kamaráti. Keby to bol ten druhý prípad, mala by si to o čosi jednoduchšie. Mohla by si sa mu postupom času stále viac približovať  a možno nakoniec by to bol on, kto by ti vyznával lásku. (Pokiaľ by tiež nemal rovnaké obavy ako ty. Veď.. Aj chalani sú rovnakí ľudia, ako dievčatá...) Ale aj keď sa nepoznáte, skús si zistiť, či nemáte nejakých spoločných známych, ktorí by vás mohli zoznámiť. Možností je určite veľa. Postačí zahodiť ostych, strach a začať trochu bojovať o toho, o koho stojíme. Veď, koniec koncov... Čo také sa až môže stať?
(Eli)